Čo je normálne pri dojčení

 

Prečítajte si, čo je podľa nových výskumov „normálne“ pri dojčení!

Ako pri dojčení spoznám, že postupujem správne? Má moje bábätko dostatok mlieka? Ako často mám bábätko kŕmiť? Prečo kamarátka nedojčí tak často? Tieto otázky pravidelne kladú matky v určitom období dojčenia. Nové štúdie1,2 Jacqueline Kentovej, významnej bádateľky v odbore laktácie, novo definujú hranice „normálneho“ dojčenia a súčasne prinášajú odpoveď na tieto časté otázky.

 

 

 

Nové zistenia dr. Kentovej potvrdzujú, že v skutočnosti neexistuje žiadna norma dojčenia, neexistuje žiadny konkrétny vzor či schéma, ktorou sa dojčatá musia riadiť, a rozhodne neexistuje žiadny súbor pravidiel vymedzujúcich správny spôsob dojčenia. Každý vzťah medzi dojčiacou matkou a dojčaťom je jedinečný, počas obdobia dojčenia sa mení a prispôsobuje. Odlišnosti možno vyzerajú ako výrazné, ale sú prirodzené a nemusia byť známkou nedostatočnej dávky mlieka alebo ďalších problémov.

Závery výskumu dramaticky menia spôsob, ktorým by zdravotníci mali inštruovať matky, a sú zdrojom nových znalostí pre rodiny dojčených detí. Lepšia informovanosť o premenlivosti dojčenia a očakávaných zmenách v modeloch dojčenia tiež zvýši sebadôveru dojčiacich matiek v súvislosti s ich tvorbou mlieka. Výsledky napovedajú, že:

  • Dojčené deti môžu regulovať príjem mlieka tak, aby odpovedal ich chuti k jedlu a rýchlosti rastu. Dojčatá vypijú toľko, koľko potrebujú.
  • Deti, ktoré sú výhradne dojčené, bežne vykazujú širokú škálu správania sa pri dojčení.

Medzi prvým a šiestym mesiacom laktácie prijímajú dojčené deti menšie či väčšie dávky, prijímajú ich rýchlejšie alebo pomalšie, ale ich celkový denný príjem mlieka je konštantný. Výsledky výskumu upozornili na zmeny v režime dojčenia v priebehu individuálneho vývoja dojčaťa: režim sa niekedy mení každý mesiac. Ďalej tiež preukazujú, že i medzi dojčatami existuje značná rozmanitosť typov dojčenia, ktoré nemusia vždy odpovedať priemeru. Významná variabilita v počte dojčení a objeme vypitého mlieka u zdravých a výhradne dojčených detí vo veku 1 až 6 mesiacov vyzerá takto:

  • 4-13 – počet jednotlivých dojčení za deň
  • 12-67 minút – doba jedného dojčenia
  • 54-234 ml – objem mlieka vypitého pri jednom dojčení
  • 478-1356 ml – objem mlieka vypitého počas 24 hodín

Všetky dojčatá, ktoré boli sledované v priebehu zmienenej štúdie, rástli normálne podľa rastových tabuliek Svetovej zdravotníckej organizácie. V každom veku dojčiat existuje široké rozpätie počtu dojčení počas dňa, ale počet dojčení medzi 1. a 6. mesiacom v priemere klesá a po šiestich mesiacoch sa stabilizuje. Rovnako tak existuje v každom veku dojčiat značná variabilita v dĺžke jednotlivých dojčení, ale v dobe medzi 1. a 6. mesiacom sa dĺžka dojčenia v priemere skracuje.

Tieto vedomosti nepochybne poskytnú toľko potrebných dôkazov, ktoré dodajú zdravotníkom istotu v rôznych situáciách a dojčiacim matkám potrebnú sebaistotu. Ľudia, ktorí sa zaoberajú dojčením, by na základe tejto štúdie mali pochopiť, že zmeny správania sa dojčeného dieťaťa nie sú známkou nedostatočného prísunu mlieka, ale sú úplne normálne, rovnako ako sú normálne rozdiely medzi deťmi. Nedostatok mlieka je často uvádzaný ako jeden z dôvodov, prečo matky prestávajú dojčiť. Obava, že dieťa nemá dostatok mlieka, je prirodzene zdrojom starostí. Matky si niekedy myslia, že pokiaľ sa ich dieťa dožaduje kŕmenia častejšie, je to známkou toho, že pri každom kŕmení nedostáva dosť mlieka, ale vďaka dr. Kentovej sme sa dozvedeli, že to tak nemusí byť vždy.

Ak budú použité nové výsledky práce dr. Kentovej k ďalšiemu vzdelávaniu matiek a zdravotníkov v oblasti dojčenia, dôjde k vysvetleniu a postupnému odstráneniu mýtov spojených s dojčením. Štúdia by sa tak mohla stať skutočne prevratnou prácou v odbore laktácie.

 

Literatúra:

1.     Kent,J.C. et al. Volume and frequency of breastfeeds and fat content of breastmilk throughout the day. Pediatrics 117, e387-e395 (2006).

2.     Kent,J.C. et al. Longitudinal changes in breastfeeding patterns from 1 to 6 months of lactation. Breastfeeding Medicine 8, 401-407 (2013).

 

O dr. Jacquelin Kentovej:

J. Kentová zahájila svoju akademickú kariéru ako BSc na University of Western Australia. V roku 1986 sa stala výskumnou asistentkou v Hartmannovom vedeckom tíme skúmajúcom ľudskú laktáciu (Hartmann Human Lactation Research Group). Titul PhD získala v roku 1999 za výskum vápnika v mlieku a teraz pôsobí v rovnakom výskumnom tíme ako docentka.

Ako členka vedeckého tímu sa dr. Kentová zameriava na biochémiu a fyziológiu laktácie a dojčenie. Cieľom výskumu je presne pochopiť mechanizmus procesu laktácie. Predpokladá sa, že na základe zistených skutočností bude možné povzbudiť viac matiek k dojčeniu a bude možné tiež zlepšiť liečbu, pokiaľ u dojčiacich matiek nastanú zdravotné ťažkosti.

J. Kentová publikovala 36 štúdií v recenzovaných časopisoch a 7 súhrnných štúdií. Je pozývaná na miestne, celoštátne i medzinárodné stretnutia a konferencie, aby prednášala laktačným poradkyniam, konzultantkám a pôrodným asistentkám. Je tiež matkou dvoch dcér, ktoré boli dojčené.

 

Do slovenského jazyka preložené a upravené autorizovaným distribútorom dojčiacich pomôcok značky Medela.