Výživa, IQ a príjem - dojčenie je skutočne najlepšie

 

Ďalšie dôkazy, že dojčenie detí zmení ich život k lepšiemu
21. marca 2015 | Z tlačeného vydania
Timekeeper

 

Štyri body naviac na stupnici IQ, jeden rok vzdelania naviac a významne vyšší príjem vo veku 30 rokov. To sú výhody dojčených detí podľa štúdie, ktorej autorom je Bernardo Horta a jeho spolupracovníci z brazílskej federálnej univerzity v Pelotas. Štúdia bola nedávno uverejnená v časopise Lancet Global Health.

Predchádzajúce výskumy naznačovali, že dojčenie má priaznivé dlhodobé účinky. Práca dr. Horta je obzvlášť presvedčivá: nezameriava sa na deti a dospievajúcu mládež, ale na dospelých; a je v rozpore s tvrdením, že spoločenská trieda je rušivou premennou s tým, že bohaté matky majú tendenciu dojčiť viac než chudobné matky.

Účastníci štúdie pochádzali zo skupiny Brazílčanov narodených v Pelotas v roku 1982. Sledovanie rôznych kohort v priebehu života je zavedenou metódou lekárskeho výskumu. Umožňuje lekárom testovať hypotézy, ktoré nemôžu spoľahlivo vyšetriť v retrospektívnom pohľade, ktorý sa spolieha len na pamäť. V rokoch 2012 a 2013 sa dr. Hortovi podarilo vypátrať 3 493 príslušníkov tejto kohorty, ktorých výživa v detstve (vrátane spotreby materského mlieka) bola v príslušnej dobe zaznamenaná. Dr. Horta im položil niekoľko otázok a nechal ich vyplniť test IQ. 

Dr. Horta porovnal tých, ktorí boli ako batoľatá dojčení kratšiu dobu než jeden mesiac, s tými, ktorí boli dojčení dlhšie než jeden rok. Zistil, že príslušníci druhej skupiny mali IQ o 3,76 bodu vyššie než príslušníci prvej (krátko dojčenej) skupiny, a že chodili do školy o 0,91 roku dlhšie. Údaje o príjmoch boli trochu komplikovanejšie. Ľudia, ktorí boli dojčení dlhšie než rok, mali o 15 % vyšší príjem než tí, ktorí boli dojčení menej než mesiac, ale ľudia dojčení 6 až 12 mesiacov boli v tomto ohľade ešte úspešnejší, a síce o 55 %. Tieto výsledky okrem toho neboli ovplyvnené celkovým príjmom rodiny v dobe, kedy sa účastník štúdie narodil. 

Presné dôvody nepoznáme, i keď je jednoduché o nich špekulovať. Predpokladáme, že materské mlieko sa v priebehu evolúcie prispôsobilo potrebám ľudskej výživy. Istý vplyv môže mať i sociálny kontakt matky a dieťaťa pri dojčení. Ale príčina je menej dôležitá než výsledok. Ako kedysi povedal Winston Churchill: „Nie je lepšia investícia pre akúkoľvek spoločnosť, než dávať batoľatám mlieko.“ Pred slovo „mlieko“ postavte ešte výraz „materské“, a návratnosť tej investície bude ešte lepšia.

Použitý zdroj tu k nahliadnutiu.